Téma měsíce říjen 2011

Som iná

18. 10. 2011 0:01
Rubrika: Aktuality

Návšteva pútnického miesta, či už Medžugoria, Čenstochovej, Lúrd alebo nejakého iného, vždy zanechá nové stopy na duši aj tele človeka. My vám prinášame krásne svedectvo mladej učiteľky Milky, ktorej táto nová skúsenosť zmenila život.


Ak sa ma niekto, keď som prišla z Mežugoria či Čenstochovej, opýtal: „Ako bolo?“ odpovedala som krátko a jednoducho:  KRÁSNE. To krásno treba zažiť, lebo slová nestačia, aby vystihli tie krásne pocity. Nemyslím si, že by sa niekto vrátil domov bez toho, aby sa ho „niečo“ dotklo, aby ostal ako predtým – bez zmeny, bez iného vnútorného i vonkajšieho pohľadu, jednoducho byť iný. Neverím, že sa niekto vráti domov nedotknutý.
Medžugorie bolo moje prvé miesto, kedy som pocítila také ozajstné šťastie a lásku nášho nebeského Otca. Apoštoli tiež prežívali radosť, šťastie pri Ježišovi i na hore Tábor. No je iné byť naplnený Božou láskou na požehnaných miestach a iné vrátiť sa domov a žiť tieto posolstvá. Doma je to oveľa ťažšie.
Keď som videla to množstvo ľudí a ich silný prejav viery, uvedomila som si svoju povrchnú vieru, svoju hriešnosť, svoju slabú vieru a dôveru v nášho Pána, keď sa viac spolieham na seba ako na Neho. Tak som Pána prosila o väčšiu vieru a raz, keď som bola takto smutná zo svojej malej viery, som otvorila Sv. Písmo priamo na mieste, kde si Peter od Pána Ježiša pýtal väčšiu vieru, bolo to pre mňa povzbudzujúce. Uvedomila som si, že sa musím viac a viac modliť; modliť a prosiť o milosť viery a dôvery v Pána, o milosť rozpoznávania Božej vôle a jej plnenie. Je to stále pre mňa veľmi ťažké.
Čo mi dala púť do Čenstochovej? Boh mi zase o kus viac otvoril oči. Stretala som lásku všade a v rôznych podobách. Hneď na začiatku bolo vidieť tú jednotu spolucestujúcich pútnikov, obetavosť, milé slovo. Láska bola v ľuďoch, ktorí nás ochotne prijali do svojich domovov a v hojnosti nás pohostili. Láska bola v ľuďoch pri pešom putovaní, keď sa povzbudzovali i ochotne ponúkli rameno, láska bola v srdečnom prijatí sestričiek, láska bola v daždi počas svätej omše, láska bola všade okolo nás.
Mňa osobne Boh obdaroval milosťou, kedy som rozpoznávala svoje hriechy i spätne, uvedomila som si nutnosť vytrvalej modlitby, uvedomila som si, že Boh mi poslal a posiela do cesty úžasných ľudí, uvedomila som si, že nič nie je náhoda.
Často sa v myšlienkach vraciam k púti, vraciam sa do kaplnky Božieho Milosrdenstva, vraciam sa do Slovenskej kaplnky, ku krásnym obrazom, z ktorých vyžaruje to slovo „STAŇ SA“ Panny Márie, vraciam sa k pešiemu putovaniu, ktoré ma upokojilo a prinútilo k pokore, mlčanlivosti a k stíšeniu.
Neviem či sa mi podarilo dostatočne opísať to, čo je vo mne a čo cítim. Ešte na začiatku septembra som z vôle Božej bola v Medžugorí, no len na krátko, ale aj tak som si povedala, že ak by som tam mala čo len jedno doobedie byť, tie hodiny cesty tam aj naspäť za to stoja.

Ak máš aj ty podobný zážitok, ktorý zmenil kvalitu nielen tvojho  duchovného života, napíš nám. Je dôležité vedieť, že Boh v našich životoch naozaj koná a že život s Ním prináša svoje ovocie. Možno práve tvoj príbeh bude vytúženým a potrebným svedectvom pre niekoho iného.

autor: Mižu89

Zobrazeno 1531×

Komentáře

hajenkovyPetr

Ano ano souhlasím.I já,když jsem byl letos v létě v Lurdech byl to neopakovatelný zážitek.

Zobrazit 1 komentář »

Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.

Autor blogu Grafická šablona Ondřej Válka